Včerajší deň kurvou pobozkaný

Romajur u Milosrdných

Začal dobre. Vstal som nevídane skoro – o siedmej. Picol som si nalačno lecitín, zjedol som asketický butterbrod, vypil čosi zeleného čaju a poď ho na 133-ku. Stihol som ju s jednocigovým predstihom. Sedím si, počitkávam nekonečného Fromma, blíži sa Staroměstská, odkladám knižku, chystám sa k výstupu. A v tej chvíli ma oslovuje taký päťdesiatročný lúzer, reku kontrola cestovních dokladů. To už autobus zastal. Otrávene mu podávam svoju preukážku.

Máte ji prošlou, pane.- vraví ten zmrd.

Ako to? Mám ju predsa do 12-ho, nie?- opáčil som.

Ne, pane, máte ji do desátýho. To bylo včera.

Ja tvoju mať, kurva! - zašepkal som.

Pokúšal som sa vyjednávať, títo pičusi však na negociácie serú, majú z každej socky stopade. Môžu si za ne nakupovať pornočasáky-kyslú smotanu-bižutériu, poniektorí si možno doprajú aj postaršie kurvičky.

Pozerám do jeho šedivého ksichtu, samý chlp a škvrna, razí z neho pot, smrdí mu z úst.

Ujebanie takého švába by mali mocní tohto sveta odmeňovať. Ovešať toho hrdinu medailami, zasypať ho diplomami, odznakmi a kvetmi!

Sedumset na místě nebo na centrále, pane. - mrmle.

Keďže som v poslednom čase vkuse pil, je pre mňa táto čiastka vražedná. Stavia ma do nezávideniahodného finančného prúseru, kvalita ktorého je čiastočne porovnateľná s rozchodom s D.

Mlčky beriem posratý paragón, ponúkam šupáka žuvačkou, zišla by sa vám, vravím. Žiadna reakcia, akoby som to povedal nafukovacej pičke z Erotic city. Odšmatľal sa otravovať ďalšie socky, spokojnučký sám so sebou. Jebal ťa pes, opakoval som si cestou do agentúry, jebal ťa starý pes.

V agentúre som zinkasoval výkazy. Brigády priemernej kvality –dnes sklad na Žižkove, zajtra a v piatok akési koberce na Dejvickej. Pred agentúrou sa na mňa nalepil osemnásťročný trkvas, mal fachať v tom istom sklade, takže ideme spolu, dobre, ideme. Polhodinu mimochodom meškáme, vysrať sa na to, aj tak nám napíšu plný počet.

Si z Ruska?

Kde bývaš?

Čo robíš?

Máš špagát zo štipcom?

Čo je to rusistika?

Pôjdeš so mnou po fache na ruletu?

Spočiatku som na jeho debilné otázky reagoval, po piatich minútach už nie.

Ten sklad som poznal, vládnu tam ženy, čo je vždy výhoda, chlapi sú väčší tvrďasi, vysajú z vás viac síl. Práca dobrá – akési štítky, kontrola čísiel na nohaviciach, príjemný chládok vnútri, cigárka, čistý záchod, nadržaná šéfka, lepšie než v kibuci budúcnosti. Začali sme o hodinu neskôr, skončili o hodinu a pol skôr, skvelá kombinácia, nashle usmievavé žienky, rád si to s vami zopakujem.
Doma som zjedol ďalší chleba a zaľahol spať. Neskôr volám Filipovi, reku o šiestej na Florenci, dohodnuté, príde aj Toby.18.30 už sedíme u Milosrdných, platí Toby, sockárska párty sa rozbieha, červenolíci čašník kmitá v infarktovom tempe. Hermelíny, v telke Česko-Portugalsko.

Gól, kričí Toby a jedná sa o gól do siete Česka, prítomní žasnú, Tobyho ramená sú však zárukou úrazu a preto mlčia.

Kurva, zajtra musím vstávať o piatej, vravím tým dvom. Ja idem na desiatu do nočnej, dnes som na servise, prezradil mi Toby. Vtedy mal v sebe 12 pív, chlapci v McDonalde mu to však tolerujú, pretože raz videli ako Toby riešil isté lingvistické nedorozumenie zo zákazníkom priamo pred mekáčom, pred očami hostí, okoloidúcich a ostatných organizmov.

Po pätnástom odchádzame do Hany Bany, čorkári však majú plno a rozchádzame sa v dobrom. Na Želivského nastupujem na nesprávnu tramvaj, navyše v nej zaspávam, Tour de Prague začína. S vypätím všetkých síl sa dostávam domov, nastavujem budík na piatu. To mi je však hovno platné, keďže baterka v mobile sa vybila, zobúdzam sa o desiatej. Z agentúry ma myslím tentokrát vyrazia. Budem sa musieť poobzerať po nejakej inej. Ale nie dnes, dnes analyzujem Deň kurvou pobozkaný a dospievam k názoru, že môj život je nekvalitný, peňaženka prázdna a celkovo je mi akosi nedobre a neveselo.