Spočiatku vystupovala v podobe priateľky môjho brata-stála na priedomí akejsi vysokohorskej chaty či penziónu, vlasy rozviate, oči neprítomne pozorovali abstraktné motívy snovej sekvencie. Jej obria podstata bola skrytá. Vo vedľajšej budove som cítil prítomnosť moskovskej rodiny, pravdepodobnou bola verzia veselého stolovania na počesť dôležitej rodinnej udalosti. Podišiel som k nej s úmyslom prehodiť pár slov...
Strih.
V neznámej kuchyni stojí Ona a umýva riad. Stala sa z nej A.. Moja prítomnosť je jej očividne nepríjemná. Počas duchom svätým nepocteného rozhovoru klopí zrak, odpovedá útržkovito, s odporom. Zrejme som ju urazil, sklamal, v čomsi zásadnom podrazil. Som sviňa a musím stáť opodiaľ, skoro za rohom, aby som ju nedráždil a netrápil.Cítim sa mizerne, ponížene chŕlim záplavu automatického slova, zajakávam sa, nedokážem sa brániť, je nad moje sily vysvetliť, dokázať opak, zachrániť sa. Kulmináciou je scéna môjho neobratného pokusu pobozkať ju na krk. Nasleduje rázne odmietnutie a môj náhlivý odchod. Ocitám sa na rodnom moskovskom dvore a vzďaľujem sa. Horizont je však cudzí, som tam, kde byť nemám.
Obraz A. a môjho bozku-nebozku je zvláštny, v reálnom živote ju nemám príliš v láske, prekáža mi prakticky všetko čím sa vyznačuje.
Nech je ako chce, som tam, kde byť nemám, sám a nešťastný. Kdesi na opačnom konci dejovej špirály však čoraz jasnejšie svieti Jej prítomnosť.
Strih
Prepychový interiér vily, v ktorej som hosťom. Osoba hostiteľa je odsunutá do pozadia konceptu. V niektorých miestnostiach je znovu prítomná moskovská rodina. Kdesi za kulisami postáva brat. Stretnem ju počas bezpredmetného blúdenia chodbami vily. Pár fráz, akoby skopírovaných zo Základov konverzácie striedajú dotyky, šepot, intimita. V jednej chvíli zisťujem, že je zhruba o pol metra vyššia než ja. Na kráse a príťažlivosti jej však výšková dominancia neuberá, naopak, je hravá, posmešná, neodolateľná. A tentokrát som jej priateľom a milencom.
Zvrat prichádza v podobe mobilizácie mojej rodiny, jej snahy zastaviť, znemožniť a rekonštruovať udalosti. V rámci znovunastoľovania morálnej doktríny skáčem z okna a utekám krajinou, pripomínajúcou tú, ktorou vedie D1. Holá zmasakrovaná planina dekorovaná skladmi, elekrickými stožiarmi, benzínkami a identickými dedinami- horor s nekončiacou perspektívou pod strechou zo šedého kartónu.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
4 komentáre:
Dušan k Romanovi - Nakoniec ten sen o obryni viac menej dobre dopadol, aspoň tak to vnímam ja. Aspoň pri tom skákaní z okna si mohol dopadnúť oveľa tvrdšie... :-)))
Mohol som si pri tom poškriabať displej na mobile, to je pravda...
Pekne.
Tvoj litovsky spion :-)
Pekne to tam sabotuj, milý phral. A pozor na kontragentky /čhavoro by ti mohlo skomplikovať kariéru/.
Zverejnenie komentára