Červená pleseň - "Moja otec"

Volanie divočiny

Môj spolukopáč-spolunosič-exotických činov i rečí tvorca, básnik i prozaik Ticho pozýva na miladskú sešn.

XXX

Šedivých dní

skalpy šedivé

znudene hladím

ľahostajno

šedivých rán

večerov

a nocí

strojosled

mi rapká

či

márna

metronóm?

Krásna striga Amanda Palmer úraduje

Náznak

dobrej správy.

Marťasov tanček

Kopal som jarok, prišiel Marťas, mal čosi na jazyku, čosi ho trápilo, nedokázal to však vyjadriť, nemůžu to zformulovat, vraví, možná pozdějc, nasadil si svoju lyžiarsku čiapku až nad očné oblúky a odšmatľal sa na tenkých krivých nohách po schodoch dole, pozoroval som ho, založil si ruky vbok a ustarostene sa díval zhulenými očami na šuter, ktorý sme v piatok vytrhli zo zemskej kôry, vypotiac sedem potov a prekľajúc vsjo i vsja, bol ako konská hlava, slizký, ťažký, neuchopiteľný, Marťasovi pri tej činnosti praskali kolená a lakte, vtedy sa rehotal- rozpálený narodeninovou slivovicou a pivom, ktorými nás veľkoryso častoval a my sme sa smiali na ňom, na príčine jeho smiechu, bavila ho totiž vlastná nemohúcnosť, slabosť, smial sa vlastnému telu, svojej nepozemskej asymetrickej krehkej kostre, vlákienkam svaloviny, šľachám, blikajúcej vôli vystavenej kamennému vzdoru...po chvíli sa neobratne otočil, zakymácal, skoro spadol, ustál to však, vytiahol si štartku, zapálil, pozrel králičími očami mojim smerom, zaujímali ho moje abstinenčné príznaky, nikoretky, ich cena, chuť, účinky-záujem o moje utrpenie nejasným spôsobom prejavil už zrána – ty jo, povedal zamyslene, oprel som sa o čakan- pánboh zaplať za týchto podivínov, prekrásne čudá, zdroje radosti a údivu-myslel som si a v tej chvíli prišiel Honza, 120kilový dobrotivý golem a oslovil Marťasa poetickou tirádičkou – vymrdám tě jako prase, šmejde zhulenej, na co zas zíráš – Marťas sa usmial, pouvažoval nad tým, kam zahodiť špaka, pootočil sa, hľadal- nenašiel- nakoniec ho predsa len ľahkým oblúkom hodil smerom ku plotu, Honza prižmúril oči, bezradne postál, vyčistil si okuliare, zívol, vyprskol smiechom, otrel si o obrubník obe topánky a kamsi odišiel, kamsi za roh, nevidel som ho, videl som len Marťasovu siluetu, zhrbenú, tsoidnú, zjemnenú ranným oparom, v tej chvíli najmilšiu a najľudskejšiu, väčšinu dňa som sa potom usmieval a bodaj by nie, bez cigariet, vo Veľkej Chuchli, s Marťasom a Honzou, v pondelok, na jeseň, bez plánov, slobodný, bodaj by som sa neusmieval.

Náš neduživý spevavec v akcii /domáce porno/

Pečenie je radosť a radosť je pečenie a človek je radostná a hera je tak radostná, pretože pečenie je hera a radosť predsa hera pečenie.

Balkánska energia fajnou elektronikou kultivovaná. Tac tac, dyk.

Neurodzeným bude umožnené

pokochať sa telom i šatstvom Nemŕtvej. Už čoskoro.

Opi výtvarníka, nakreslí ti portrét.

Portishead "The Rip"

Nad Sásovou (fotohepohtáž)

Inšpekcia na Oblomovke

Na Oblomovku som vyrazil neskoro a tentokrát to nezavinila moja lenivosť. Mohla za to návšteva, prvý čaj som servíroval o siedmej hodine rannej a posledný, na zlepšenie trávenia, o jednej. Tichučko kľajúc a pochechtávajúc som sa zbalil a vypadol. Je to pekná, trištvrtehodinová prechádzka s výhľadom na to i ono, no prevažne na hory. V polovici cesty som si spomenul na letnú kondičku. Tú, ktorú som neskôr odovzdal pražskej Krčme a internetu. Minul som pole, presekol cestu, prekľučkoval sa panelákmi Severnej a poď ho kopcom laskomerským. Nestretol som ani živáčika, až po horáreň, kde:
Erdžal ťažný kôň.
Štekal pastiersky ovčiak a jeho malý, protivný tovariš piatich krví.
Mečali špinavé ovce.
Vrieskal mačkami pravidelne atakovaný,ošklbaný páv.
Mňaučali samotné mačky.
Krochkali poltonové svine.
Kotkodákali sliepky a kikiríkal ich nervózny, ostrými farbami zdobený pasák.
Kvílila cirkulárka.
Hralo rádio.
Štartoval traktor.
Zvuky modernej archy Noemovej ma potešili i pobavili náležite. Toľko života, protichodných záujmov a z nich vyplývajúcich konfliktov!
Oblomovku som našiel v stave, zodpovedajúcom úsiliu, vynaloženému na jej zveľadovanie. Lianami obvešaný plot, lúčne rastliny po kolená, tisíckami škvrnitých jabĺk ovešané jablone. Dula s nepravdepodobným množstvom plodov sa opierala o spodný plot. Nevyspytateľné ginko povyrástlo o dobrých tridsať centimetrov. Kvetinový záhon vyvolával pocit smútku a márnosti.
Náhlivo som vošiel som do chaty a oprel si hlavu do dlaní. To je roboty, kurva, to je roboty-nariekal výstupom rozpálený mozog. Zakúril som v peci, spravil čaj. Ticho, od ktorého som si odvykol, ma znepokojovalo. Chýbal brat, človek sa má aspoň s kým pohádať a následne udobriť. Dopil som poľskú herbatku a pustil sa do demontáže letného prístrešku. Tie špagátiky, suché zipsy, poistky a zasúvacie princípy som prelúskal s pomocou noža, hrubej sily a chuti skoncovať s tým čo najskôr. Ďalší čaj, dve cigy, už prijateľné ticho. Do okna nazrela huňatá hlava polodivokej mačky od susedov. Urazenými očami pýtala žrať. Hodil som jej kus pečeňového syru. Zožrala ho za sekundu, pooblizovala si kožuch a odtiahla. Naoberal som igelitku lepších jabĺk. Jedno z nich, favorizované, som zabalil do novinového papiera.Odtrhol štyri dule. Pohrabal som lístie, nanosil drevo. Začalo pršať. Zaliezol som do chaty a mädlil si ruky. Kreslo som pritiahol k peci a vyložil si nohy na stenu. V peci praskali borovicové polená, von fúkalo a lialo. Trochu som porozmýšľal nad tým i hentým, popol z bossky sa odklepával sám. Zavolal D.,jeden z posledných Znesiteľných, reku, poď sa zrúbať do Perly. Nejdem, D., v sobotu – vravím mu. V sobotu som v piči, odpovedá sklamane. Nevadí, Perla nám neujde, zhodli sme sa. Perla skutočne neujde, prežila besnenie 90-ych aj prvú päťročnicu milénia, na rozdiel od naivných vznikajúcich a vzápätí krachujúcich buzerantských cukrárničiek, detinských kaviarničiek a krčmičiek. Kúzlo Perly mi odhalil otec zhruba pred desiatimi rokmi, boli sme vybavovať akési záležitosti, týkajúce sa chaty a po ceste domov otec vraví- nedáš si kofolu?, aj keď dobre vedel, že pijem pivo,a tak sme zašli a posedeli, otec patril medzi štamgastov a obľúbených a tak sme prekladali aj borovičkami a trochu sa hádali s ostatnými, samé politické sračky samozrejme a domov sme dorazili ružoví a spokojní...
Zjedol som syr, vyvetral a pobral sa domov. Prestalo pršať, dolina sa ponorila do hmly, zmiešanej s dymom/tuhé palivo zažíva epochu obrodenia/. Žltozelená klenba nad hlavou, mladý súmrak, v myšlienkach strohý pesimizmus, moje zívanie splynulo so zívaním prírody, dobre sa mi išlo.

Na známosť sa dáva:

Veľkoruský prezident poctil svojou návštevou Čukotku.

Jesenný blues na variáciu jesenný blues na variáciu jesenný blues na variáciu jesenný blues na variáciu jesenný blues na variáciu jesenný blues

A tvojich guliek päť
do drvičky
a sedem známok
-okrem šiestej-
na hrob nalep
neznámemu:

-psom jebaným-
/fixkou dopíš/
-pes jebaný-
/znovu fixkou/
-je-bol-bude-
-pochovaný-

Vtedy na Újezdě

Sen o Obryni

Spočiatku vystupovala v podobe priateľky môjho brata-stála na priedomí akejsi vysokohorskej chaty či penziónu, vlasy rozviate, oči neprítomne pozorovali abstraktné motívy snovej sekvencie. Jej obria podstata bola skrytá. Vo vedľajšej budove som cítil prítomnosť moskovskej rodiny, pravdepodobnou bola verzia veselého stolovania na počesť dôležitej rodinnej udalosti. Podišiel som k nej s úmyslom prehodiť pár slov...

Strih.

V neznámej kuchyni stojí Ona a umýva riad. Stala sa z nej A.. Moja prítomnosť je jej očividne nepríjemná. Počas duchom svätým nepocteného rozhovoru klopí zrak, odpovedá útržkovito, s odporom. Zrejme som ju urazil, sklamal, v čomsi zásadnom podrazil. Som sviňa a musím stáť opodiaľ, skoro za rohom, aby som ju nedráždil a netrápil.Cítim sa mizerne, ponížene chŕlim záplavu automatického slova, zajakávam sa, nedokážem sa brániť, je nad moje sily vysvetliť, dokázať opak, zachrániť sa. Kulmináciou je scéna môjho neobratného pokusu pobozkať ju na krk. Nasleduje rázne odmietnutie a môj náhlivý odchod. Ocitám sa na rodnom moskovskom dvore a vzďaľujem sa. Horizont je však cudzí, som tam, kde byť nemám.
Obraz A. a môjho bozku-nebozku je zvláštny, v reálnom živote ju nemám príliš v láske, prekáža mi prakticky všetko čím sa vyznačuje.
Nech je ako chce, som tam, kde byť nemám, sám a nešťastný. Kdesi na opačnom konci dejovej špirály však čoraz jasnejšie svieti Jej prítomnosť.

Strih

Prepychový interiér vily, v ktorej som hosťom. Osoba hostiteľa je odsunutá do pozadia konceptu. V niektorých miestnostiach je znovu prítomná moskovská rodina. Kdesi za kulisami postáva brat. Stretnem ju počas bezpredmetného blúdenia chodbami vily. Pár fráz, akoby skopírovaných zo Základov konverzácie striedajú dotyky, šepot, intimita. V jednej chvíli zisťujem, že je zhruba o pol metra vyššia než ja. Na kráse a príťažlivosti jej však výšková dominancia neuberá, naopak, je hravá, posmešná, neodolateľná. A tentokrát som jej priateľom a milencom.
Zvrat prichádza v podobe mobilizácie mojej rodiny, jej snahy zastaviť, znemožniť a rekonštruovať udalosti. V rámci znovunastoľovania morálnej doktríny skáčem z okna a utekám krajinou, pripomínajúcou tú, ktorou vedie D1. Holá zmasakrovaná planina dekorovaná skladmi, elekrickými stožiarmi, benzínkami a identickými dedinami- horor s nekončiacou perspektívou pod strechou zo šedého kartónu.

Beriem na vedomie.

Horoskop na sobotu, 13. 9. 2008

Váhy (24. 9. až 23. 10.) viac o znamení

Využite dnešný deň na dočerpanie stratenej energie. Urobte to dobrovoľne, lebo inak vás k tomu neskôr prinútia rôzne okolnosti. Mohlo by to mať potom pre vás nepriaznivé dôsledky. Deň vám rozjasní aj dobrá správa, na ktorú čakáte už dlhší čas.

Práca:

Rozjímajte aj nad nadpozemskými vecami, aby ste neupadli do frustrácie zo stereotypu.

Vzťahy:

Každý človek niekedy potrebuje držať v dlani niečiu ruku a srdce, ktoré mu rozumie.

Peniaze:

Málo myslíte na to, čo máte, ale veľa na to, čo vám chýba.

Zdravie:

Doprajte si radosť veľkú, no pivo radšej malé.

Tip na dnes:

Môžete začať napríklad športovať. Veď aj aktívny odpočinok je dobrým odpočinkom. V žiadnom prípade nepreležte celý dnešný deň v posteli. Vyhýbajte sa akýmkoľvek nepríjemnostiam, ktoré by mohli vzniknúť vo vašom najbližšom okolí.


To malé nedorozumenie v kolonke "vzťahy" vyriešim návštevou mäsiarstva oproti depu. Bravčové, zhruba kilogram vážiacie.

Môj dnešný horoskop na azet.sk

Váhy (24. 9. až 23. 10.) viac o znamení

Vyvarujte sa spoločnosti zachmúrených a pesimisticky naladených ľudí. Mohli by vám pokaziť vašu skvelú náladu. I napriek tomu si dajte pozor, aby sa vám k večeru nevytratil vnútorný pokoj. Ak sa vám to stane, možné riešenie je príjemná spoločnosť opačného pohlavia.

Práca:

Spory na pracovisku si nepripúšťajte zbytočne príliš k srdcu.

Vzťahy:

Viac komunikujte so svojou lepšou polovičkou komunikovať.

Peniaze:

Dávajte si veľmi dobrý pozor na nekalé obchody.

Zdravie:

K zmene zdravotného stavu stačí zmena v životospráve.

Tip na dnes:

Za žiadnu cenu hneď zrána nepodľahnite depresii. Myslite pozitívne a snažte sa o stretnutie s ľuďmi, ktorí sú veselí, majú dobrú náladu a sršia optimizmom. Svoje povinnosti si nezabudnite splniť bez odporu a vo veciach si udržujte poriadok.

Slávni ľudia:

Michael Douglas, Margaret Thatcher, Luciano Pavarotti

Najmä tým nekalým obchodom sa vyhnem. A svoju lepšiu polovičku celkom určite obšťastním zaujímavým rozhovorom, napríklad o literatúre či spoločenskom dianí, bľaď.

Zaujalo

Toto i Hento. Romajura. Dnes doobeda. Okrem iného.

V. Vysockij - Moja cyganskaja

Superbes z dielne Pearl jam

Anekdota v Čiernom mori

Aj takéto úsmevné situácie vznikajú pri snahe ukrajinských námorných síl zabrániť pokojnému návratu ruskej raketovej lode do sevastopoľského prístavu...

John Stewart zosmiešňuje vyhlásenia commandante a jeho compañeros.

DJ J.S.BACH

Rusofilov komentár k jednej tragikomickej férovke

Tak to tu máme. Gruzínsky prezident, vystrúhaný rukou demokratického bábkara, svoju samovražednú vojnu prehral. Dávid, do role ktorého ráčil hlavný veliteľ gruzínskych vojsk, mr. Saakašvili, pasovať vlastný národ, si na férovku s Goliášom zabudol zobrať prak. Ukázalo sa, že vkusná uniforma NATO a prítomnosť amerických odborníkov totiž na vojenské víťazstvá nestačia. Ani priateľské sľuby o prípadnej podpore zo strany USA. Vojnu prekvapujúco rozhodujú prostriedky – bojaschopnosť vojakov, technika, rozviedka, nejaká tá taktika či dokonca stratégia a realistický odhad svojich možností - no a podobné malichernosti. Tými sa Michail Saakašvili ani jeho generáli nezaoberali. Ich pozornosť logicky zamestnávala celistvosť ich malej demokratickej krajiny. Územná integrita je náš prvoradý cieľ!

A tak mladí chlapci, poučení inštruktormi a vyzbrojení priateľmi, vyrazili do boja - plniť prezidentov dream. Na úvod vznešenej misie vysokopresným Grad-om a delami zaútočili na agresívne paneláky Cchinvali a na ruské mierové jednotky. Delostrelecká príprava. Všetko podľa plánu. Po jej skončení juvenilní integralisti nasadli do tankov, transportérov a kokpitov supermoderných SU-25. Dokončiť misiu. Doraziť separatistov. Vrátiť Gruzínsku gruzínske. Po pár hodinách bezstarostného šantenia na uliciach odštiepeneckého mesta, sprevádzaného príjemnými counter-strike pocitmi , sa však nečakane objavili oni - osetskí nepriatelia. S Igla-mi! S kalašmi! S útočnými granátmi! S nekalými úmyslami! I porozbíjali im ich neprajníci T-72-ky. I transportéry im zničili. Podpora zo vzduchu tiež ustala. I zabili im tí lotri mnohých spoluhráčov. Counter strike sa znenazdania materializoval. I dali sa gruzínski jastrabi na ústup.

Po masívnej ruskej vojenskej podpore to bola de facto jediná činnosť, ktorú gruzínska armáda v priebehu nasledujúcich dní vykazovala. V tých zvláštnych chvíľach sa mohol civilista povoziť na opustenom tanku – veľkorysosť dezertérov nepoznala hraníc.

Strojca slávnej ofenzívy medzitým vystupoval v televízii. Trápili ho miznúce z povrchu zemského vojenské základne. Nepáčil sa mu raketový krížnik, ktorý z ničoho nič priplával k brehom jeho ríše.

Mračil sa pri pohľade na oblohu – toľko moskaľských lietadiel! A spojenci Michaila mu na pomoc neprišli. Nespravodlivý a krutý je dnešný svet. O tom sa Michail zmieňoval v televíznych vystúpeniach – a pritom zrozumiteľne, po anglicky. Dramaticky gestikulujúc.

-Barbari neútočia na Gruzínsko! Mužíci útočia priamo na vás - na americkú, na svetovú demokraciu!

Moskali okupujú našu zem neoprávnene! Zastavte ruskú intervenciu! Vystupujeme zo SNŠ! Vystúpte aj vy!

No Majster remesla bábkarského nechal svôjho žiaka v jeho trápení osamelého. Utišoval ho na diaľku slovíčkami – tichúčko, Michail, to prejde. Nepustíme imperialistov do Osmičky. Nebudeme s nimi cvičiť námorné flotily. Nič s nimi nebudeme mať. Odvahu Michail, odvahu a trpezlivosť. Vystrúham ti kamaráta z ruskej brezy. Na čelo ti namontujem svätožiaru. Budeš celosvetovo uznávaným, žijúcim mučeníkom- patrónom demokracie . A Michail sa čiastočne upokojil. Napriek tomu, že z jeho armády mu zostal len tbilliský bunker a družina bodyguardov. A podpora demonštrantov, umne zmátožených jeho dojemnými prejavmi, samozrejme.

Takže zhruba takýto mala, z môjho laického a zaujatého pohľadu, Päťdňová vojna priebeh. Na jednej strane vojenské víťazstvo Ruska, ktoré prejavilo rozhodnosť a v praxi potvrdilo pravdivosť svojich vyhlásení o ochrane svojich občanov- nech sa nachádzajú kdekoľvek. Abcházsko a Južné Osetsko rokujú s Moskvou o nezávislosti, nie nepodobnej tej kosovskej. Na druhej strane mediálna kanonizácia Saakašviliho, ktorému namiesto súdu v Háagskom tribunále za masaker juhoosetských civilistov /a nezmyselnú smrť jeho vlastných vojakov, vyslaných na očividne samovražednú misiu/ medzinárodné spoločenstvo pripne odznak hrdiny. Paranojou živené davy európanov dostali svoje – budú ďalšie radary, pribudnú rakety. NATO je ešte pregnantnejšie, ešte spásonosnejšie.

PR-akcia sa vydarila – obviňujúce pršteky Civilizovaných ukazujú na Rusko.

Legenda žije, európania neprišli o svoje predstavy – nebezpečenstvo existuje a stelesňuje ho Rusko. Svet sa nezmenil. Inštantná polievočka reality nepotrebuje nové prísady, chutí rovnako ako predtým.

Na záver dodám, že moje sympatie má a naďalej bude mať Rusko. Taká moja prevencia pred schizofréniou. Zostáva len zlepšiť PR dosah na európske obyvateľstvo /to znamená kúpiť pár významných médií, ktoré budú šľapať ako pasák pískne/ a orwellovské hrátky budú ešte o čosi zaujímavejšie.

A už fakt končím. Tento druh grafotvorby nikdy nebol mojou silnou stránkou.

V súvislosti s rusko-gruzínskym konfliktom

Takáto pekná pesnička sa vyskytla na zaujímavej osetskej stránke : С армейки

Fragment poslednej doby

Musel som vyraziť skôr – už o siedmej. Ranný rituál som minimalizoval, ergo žiadne čistenie chrupu, nane internet a nane káva, len liter zeleného a hajde socka – marš do Kunratíc brúsiť steny milionárskeho brlohu. Ani neviem, čo ma takto zrána pred prácou serie viac:

Ostré slnečné svetlo?

Žižkovské heroínom a béčkovým räpom zombifikované tlupy deciek, somrujúcich odo mňa zo železnou pravidelnosťou tabačik /nedám, mentoši,nedám/?

Občania kepitl sity pozašívaní za slnečnými okuliarmi, vypisujúci esemesky, čitajúci Dnes, ľahostajní-sebavedomí-pornaznalí?

Príliš dobre fungujúca infraštruktúra, včas prichádzajúce autobusy?

Samotný fakt mojej nepohodlnej existencie?

Ťažko povedať, no rána každopádne nemám rád a myslím si o nich, podobne ako o RKC a KFC len to najhoršie. Na ipáku som vyzdvihol ďalšieho brigádnika. Petro z Ukrajiny. 25 rokov, ženatý, ubytovaný v ubytovni pri ďalšej ubytovni na druhom poschodí s výhľadom na diaľnicu. Vyholený, pár sexy železných zúbkov, bledozelená košeľa zakasaná do nohavíc. Po česky ani titi, prechádzam na moskaľské nárečie- tomu Petro, ivanofrankivský rodák, našťastie rozumie. Schématický diskurz rozhovoru v preplnenom metre. Babičky s mútnymi očkami na ceste do špitálu, tajtrlíci s kufríkmi, ajpodmi ovešaná mlaď, invalidi, policajti, bezdomovci, revízori, dezorientovaní najebaní vypatlanci z Írska, jorkšír v košíku, čerstvo pozvracané sedadlo, ku ktorému som zamieril a hluk-treskot a Petro sa ma vypytuje na môj pôvod a tamtá rozkošná blondínka vystupuje a ofisák vedľa reve do mobilu a ja mám chuť ho trafiť na bradu, ale kdeže, žiadna romantika s červenou na kravate, dotrmácali sme sa na Kačerov neprekročiac zákon. Ešte busom do Kunratíc a sme doma. Na dvore stál akýsi podozrivý seladon, vysvitlo, že sa jedná o ďalšieho úbožiaka stvoreného na brúsenie omietok, nosenie tehál, búranie priečok, miešanie malty, presun materiálu a podobne. Oblečený lacno a celkom vkusne. Prešedivelá kurevnícka hriva, zamatový hlas, empatický pohľad. Pôvodom Slovák, predstiera však českú štátnu príslušnosť. Tvrdí, že je pilot a „manuálnu prácu vykonáva pre vlastné potešenie“. Zavalil ma výmyslami všetkých druhov, poukazujúcimi prevažne na jeho solventnosť, erudíciu, spločenský význam a šťastný rodinný život. No Mária bohova, blyslo mi hlavou, to si mi zas dala, takéhoto roztomilého ujebančoka si mi zoslala.

Aby ma trápil.

Aby mi vykladal o singapurskej burze, na ktorej obchodoval s dolármi.

Aby mi detailne opisoval jeho trojposchodovú ruzyňskú vilu.

Aby mi porozprával o jeho kariére v armádnom letectve.

Aby mi vysvetlil prečo preferuje volvá pred meďákmi.

Aby som som nakoniec pevne stisol jeho krk a dlho-predlho ho škrtil.

Aby som skončil na cele s pedofilom.

Aby som sa nakoniec jedného utešeného rána diskrétne obesil bližšie nešpecifikovaným spôsobom.

Doslova som od neho utiekol. A začal brúsiť. Ono väčšina prác je odporných, zbytočných či amorálnych, no a brúsenie omietky právom patrí do prvej kategórie- spolu so službou v polícii, usmrcovaním zveriny na bitúnku atď.

Brúsil som tri hodiny vkuse, ignorujúc vytrvalé štebotanie aviátora. Brúsil som tri hodiny vkuse a premýšľal som nad záležitosťami, znepríjemňujúcimi mi život. Brúsil som tri hodiny vkuse a potom som zjedol hermelín s piatimi rožkami, čokoládovú tatranku a zapil to minerálkou. Prišiel Mára, šéf. Povedal, že dnes večer sa, po šnupnutí metrovej lajny, podreže. Povedal to pretože skurvil termíny dvoch stavieb a každý deň ho to stálo štyridsať českých. O mesiac sa žení. Ani neskontroloval kvalitu práce a odišiel. Význam jeho inšpekcie zostal skrytý.

Brúsil som do piatej. Zmyl som zo seba prach a vypadol. Odchádzajúc som zachytil letcov pokojný hlas. Oznamoval Petrovi, že vlastní barák v Celetnej.

Pôvodne som chcel ísť domov, cestou som však pod vplyvom stresu zmenil plán a zašiel do smíchovského tesca. Kúpil som si tridsať deka formosy a dva litre sudového sauvignonu blanc. Vyšľapal som na kopec nad teskom – je tam pekný výhľad, upravený trávnik, dobré miestečko na opitie. Po litri som zavolal Márovi, že si beriem voľno, že príde kamarát z Bystrice, že ho povodím po Prahe, že nech mi odpustí. Mára pochopil, žiadne obštrukcie nerobil. Civel som ukľudnene na pražskú impresiu, civel a popíjal-pofajčieval. Domov som napodiv docestoval takmer triezvy. Kontrola pošty, nikto nič. Ľadová sprcha. Keď som zaspával, zazdalo sa mi, že zomieram. Trochu ma to znepokojilo. Nič vážnejšieho sa viac neprihodilo. Fungujem ďalej.

Slávik kuvikom líznutý trilkuje o štiepnych reakciách

Zaháňajúc mátušku Depresiu neprestajným štúdiom internetu, narazil Romajur na tento radostný videomix, sprevádzaný kybernetickým altom. Insitné, do paranoickou niťou šitej súčasnosti skvele pasujúce dielko.

Romajurovo rentgenové oko skúma vizáže vybraných chlapcov a dievčat, tancujúcich v hmle slovenskej reality.

Majster P. Schutz: Bufetový Don Juan, v prítmí objímajúci anonymné Jolanky a Márie. Pivný diskutér. Ježiš Nazaretský, ktorému sa podarilo uniknúť nepríjemnej procedúre ukrižovania.
I. Mikloš: Aristokrat medzi poisťovacími agentami. Šarmantný sprievodca nástrahami života. Váš sexy maják a archanjel Michal.
J. Slota: Celodedinsky uznávaný elektrikár. Nekompromisný rebel so zlatými ručičkami a jazykom ako britva. Vydesí aj pobaví, vynikajúci compañero na poľovačku či posedenie pri zápražke.

M. Dzurinda: Radový zamestnanec Štátnych lesov a príležitostný opravár dáždnikov. Nepodplatiteľný pochôdzkár, známy svojou kondíciou.
Pani V. Tomanová: Demiurgov zámer je v danom prípade jasný- hromovým lúsknutím stvoril sekretárku.
R. Fico: tento plachý jedinec je voči analýze výnimočne rezistentný. Pár Romajurovych nezaručených tipov: náročný stavbyvedúci, medzi chlapmi neobľúbený/ príliš rafinovaný /. Pochybovačný sluha boží, dedinským obyvateľstvom rešpektovaný, avšak o úprimnej priazni sa takisto hovoriť nedá. Kontrolór cestovných lístkov s neliečenou depresiou.
P. Csáky: prototyp učiteľa na základnej škole, kombinácia vyučovaných predmetov telesná výchova-zemepis.

I. Gašparovič: duševne vyrovnaný závozník resp. šofér mestskej hromadnej dopravy. Jeho devízou je slušnosť, konformita a prispôsobivosť všeobecne.

Romajur posiela srdečný pozdrav

ctenej občianskej iniciatíve Radary-rakety.

Nová geografia

Po víkende strávenom na chate do našej schránky pribudlo množstvo hodnotných hárkov- prevažne reklamného charakteru- a medzi nimi hľa, nová mapa Európy!

Zmätené správy z veľkofatranskej hrebeňovky

Štartovacia ružomberská rovinka mala vražedných 30° . Jedná sa o kalváriu v pozadí.

Ružomberok s nenápadným kopcom Mních uprostred.

Likavský hrad. Hare zoom!


Tá kalvária dá zabrať. Pokus o vysušenie šašovskej košele.

Kristove neviestky pri zbere liečivých bylín. Na to, že blížiaca sa búrka svojim horúcim dychom trýznila všetko živé, boli oblečené nadmieru teplo. Kristus je prísny milenec.


Ide to aj bez motora.


Druhotriedne kalorické bomby. Ten kurací nárez odporúčam hneď po otvorení spáliť a popol zakopať na pustom mieste.

Pútnik, minerálka atď.

Romajur vábi skautské duše do svojej siete

Lesný lazaret
Ten strom poniže, Pán prsteňov, romantika, boj dobra so zlom, chápete ten komplikovaný reťazec?
Cestou na Vtáčnik videné
Into the wild. Ten Kerberus bol našťastie uviazaný.
Dážď pod Vtáčnikom. Krušné chvíle.
Pod stromom a pod dáždnikom zubami som škrípal.
Dážď pominul, zmoci ďalej tiahnu svojou cestou

Ono turistike nebráni ani mentálna zaostalosť

Tá Malá Fatra v skutočnosti nie je malá...
Ta hore sa dejú veci
Fauna
Niekto musí dávať pozor aj na smer cesty.
Hôrne bongo
Predmet mojej hrdosti
V areáli vojenskej zotavovne Smrekovica. Zasquatovali sme v takomto prístrešku. Drevo bolo suché a bolo ho veľa. Všetko sme spálili.

Takýto malý vodný mlyn na blízkom prameni.

Romajur a drevený- zotavený obranca vlasti.
Pod prístreškom
Ráno ako z rozprávky
Posledný pohľad na zotavovňu
Mantra pri papradí
Severné Rakytovské sedlo. Ten kopec zahalený oblakmi je Ploská-tej sa nevyhneme.
Pod Rakytovom zachytené

Rakytov
Takýmato šutrákovýma cestama sme sa predierali
Jeho strmosť Grúň
Názov netuším
Ploská je fakt ploská
Tie objekty okolo komína tvoria mesto Martin
Relax na Ploskej
Muchy sa otáčajú
Ploská pokorená, prejdená
Doktor Smrť je mi v pätách
Dobieha ma na úpätí Ostredku
Info
Doc na Ostredku
Vyššie sa vo Veľkej Fatre prirodzeným spôsobom nedostanete
To všetko zvládnu nohy smrteľníka
Kruhy na úbočí Krížnej
Prísne tajné, bratia a sestry!
Kráľova studňa na dohľad
Týmto fešákom sme prešli po chrbtoch

Ďalej nasledovala len nesmierne nudná a nepríjemná cesta do Harmanca. Tvorila takmer 1/3 tento deň prejdenej trasy - 12km. Celkovo sme na druhý deň zdolali 40(sic!)km. Strach pomyslieť. Bolesť, otupenie mysle, odvoz do BB a dlhý, nepokojný spánok.

Takto nám pršalo pod Malinô Brdom/skloňovať "Malinô" nedokážem/